FLAVONOIDY a ich biologické účinky
Flavonoidy sú skupinou polyfenolových látok vyskytujúcich sa v ovocí, zelenine a v rôznych rastlinných druhoch, kde sú často zodpovedné za ich základné funkcie. Sú to napríklad pigmentácia, opelenie, ochrana pred UF žiarením, patogénmi. Odhady denného príjmu flavonoidov s potravou sú rôzne, a pohybujú sa v rozmedzí od 0,5mg až po jeden gram. Najčastejšie sa střetáváme s hodnotou 50 až 200 mg.
Množstvo konzumovaných flavonoidov
Množstvo skonzumovaných flavonoidov je v rôznych krajinách rozdielne. Viaceré štúdie dokázali najnižší priemerný príjem vo Fínsku (2,6mg/deň) a najvyšší v Japonsku (68,2mg/deň). Najviac konzumovanými spomedzi flavonoidov sú kvercetíny, ktorých zdrojom sú najmä jablká a cibuľa. Denný príjem flavonoidov je vyšší ako príjem vitamínu E a beta karoténu. Na druhej strane denný príjem vitamínu C je približne 3-krát vyšší ako príjem flavonoidov. Skutočný denný príjem flavonoidov nezávisí iba od ich skonzumovaného množstva, ale aj od ich vstrebávania z tenkého čreva do krvného obehu. Flavonoidy tvoria spolu so sacharidmi často v rastlinách komplexy, ktorým sa hovorí glykozidy. Práve glykozidická forma flavonoidov sa väčšinou vyznačuje podstatne lepšou vstrebávacou schopnosťou než je to u formy neglykozidickej, teda u flavonoidov bez sacharidickej zložky. Výnimku tvoria katechíny, ktoré sa výborne vstrebávajú, aj napriek tomu, že sa bežne nenachádzajú v glykozidickej forme.
Mechanizmus účinku
Dnes je známych niekoľko tisíc rozličných druhov flavonoidov, podľa jedných zdrojov je ich 4 000, podľa iných dokonca viac než 6 000. Základom ich chemickej štruktúry je tzv. flavón, alebo izoflavón, na ktorý sa napájajú rôzne ďalšie chemické štruktúry. Popri flavonoidoch hrajú významnú úlohu pri ochrane zdravia človeka aj fytochemikálie resp. polyfenoly neflavonoidného typu. Z nich je najznámejší resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupe a v jadierkach rozličných druhov ovocia, napríklad hrozna, a známy je najmä svojou antioxidačnou aktivitou.
Flavonoidy sa zaraďujú medzi tzv. antioxidanty, látky chrániace bunky nášho tela proti škodlivým voľným radikálom. Voľné radikály sú molekuly, ktoré obsahujú nestabilný kyslík, a ak ich je v našom tele príliš veľa, môžu spôsobiť pre naše bunky nenapraviteľné škody (napríklad zhubné nádory). Flavonoidy sú schopné samé sa oxidovať voľnými kyslíkovými radikálmi, následkom čoho získavajú väčšiu chemickú stabilitu. Vedecké výskumy ukazujú, že konzumácia flavonoidov je pre človeka mimoriadne dôležitá a pre dlhodobé uchovanie zdravia prospešná. Výpočet ich priaznivého pôsobenia je dlhý. Ich pravidelný príjem podporuje našu imunitu, ruší škodlivé pôsobenie rôznych karcinogénov a spomaľuje rast zhubných nádorových buniek, majú schopnosť zabrániť poškodeniu bunkovej DNK. Väčšina štúdií potvrdila, že flavonoidy (napr. kvercetín) majú toxický účinok na karcinómové bunky, kým na zdravé bunky nepôsobia pri rovnakých dávkach toxicky.
Doposiaľ boli opísané viaceré mechanizmy, ktoré vysvetľujú pozitívne účinky prírodných polyfenolických látok na cievny endotel. V izolovaných cievnych preparátoch vyvolávajú niektoré polyfenolické látky relaxáciu závislú od endotelu buď cestou stimulácie uvoľňovania oxidu dusnatého alebo predlžovaním jeho biologickej aktivity (Obr. 1). Prírodné polyfenoly ovplyvňujú aj viaceré kľúčové enzýmy v metabolických dráhach, vrátane NO-syntázy, enzýmu zodpovedného za tvorbu NO . Okrem toho sa na protektívnom účinku polyfenolických látok podieľajú ich antioxidačné vlastnosti t.j. schopnosť prírodných polyfenolov reagovať s reaktívnymi kyslíkovými radikálmi a tiež ich schopnosť redukovať tvorbu voľných kyslíkových radikálov chelatáciou iónov prechodných kovov .
Obr.1: Mechanizmy, ktorými rastlinné polyfenolické látky ovplyvňujú relaxáciu hladkých svalových buniek závislú od endotelu. Rastlinné polyfenoly zvyšujú aktivitu a expresiu enzýmu NO-syntáza, zvyšujú stabilitu NO a zvyšujú relaxáciu cievnej steny. Skratky: L-Arg: L-arginín, NO: oxid dusnatý, NOS: NO-syntáza.
Klinický účinok
Prvým podstatným priaznivým účinkom je protisklerotický efekt flavonoidov. Skonzumované a vstrebané flavonoidy eliminujú negatívny účinok voľných kyslíkových radikálov, a tým znižujú riziko aterosklerózy a následnej koronárnej choroby srdca.
Druhým známym priaznivým účinkom je protizápalový efekt. Flavonoidy potláčajú zápalový mechanizmus niekoľkými rôznymi metabolickými cestami.
Tretím pozitívnym účinkom je protinádorový efekt. Voľné kyslíkové radikály, ktoré vznikajú v procesoch oxidatívneho stresu, vedia poškodiť DNK a následné delenie poškodených buniek sa môže vymknúť spod kontroly a viesť k mutáciám. Pokiaľ sa takto poškodia kritické gény (napr. tzv. onkogény), môžu mutácie viesť k nezvratným bunkovým poškodeniam, na konci ktorých je vznik zhubného nádoru. Flavonoidy sú účinné antioxidanty, ktoré vedia rôznymi mechanizmami a na rôznych úrovniach potlačiť vznik rakoviny.
Mnohé flavonoidy (napr. fizetín, apigenín, luteolín) sú účinné inhibítory delenia buniek. Flavonoidy taktiež potláčajú novotvorbu ciev, ktorá je napríklad dôležitá aj po úrazoch a pri hojení rán. Pri rakovine dochádza k neregulovanej novotvorbe ciev, čo uľahčuje tvorbu a šírenie metastáz.
Nemenej významný je aj antitrombotický efekt flavonoidov. Rôzne flavonoidy hrajú významnú antiagregačnú a tým aj antitrombotickú úlohu, pričom mechanizmus tohto účinku je ešte stále predmetom intenzívneho štúdia. Medzi flavonoidmi s najsilnejším antitrombotickým účinkom sa spomína kvercetín, myricetín a kaempferol.
Ćasto je diskutovaný protivírusový efekt flavonoidov. Viaceré štúdie priniesli dôkazy o schopnosti flavonoidov potláčať rozmnožovanie vírusov.
Protiinfekčný účinok sa pozoroval napríklad pri vírusoch herpes simplex, pri rotavírusoch, adenovírusoch a iných respiračných vírusoch. Posledných 20 rokov sa intenzívne študuje možnosť využitia flavonoidov pri potlačení rastu HIV vírusov. Výskum flavonoidov však zďaleka nie je ukončený.
Medzi ďalši priaznivé účinky patrí napríklad protibakteriálny a protialergický efekt, dokonca pôsobia priaznivo proti vzniku osteporózy a proti zubnému kazu.
